RomaNova

Chcem vám porozprávať niekoľko životných príbehov. Nespájajú ich len jednotlivé tragédie ľudí z rôznych častí sveta, ale predovšetkým znaky globálnejšieho problému, ktorému už teraz čelí tak veľa ľudí. Je to výzva, ktorej dnes čelíme my všetci. Týmto článkom chcem dať hlas tým, ktorí nemôžu hovoriť sami za seba. A poukázať na rozsah tohto problému, ktorý sa deje v našej dobe.

„V januári 2024 bola zatknutá 38-ročná žena Xue Qing (meno bolo zmenené). Mesiac po jej zatknutí informovala polícia jej rodinu, aby si ju vzali z nemocnice domov. Príbuzní si všimli, že Xue Qing, ktorá bola predtým zdravá, má mdlé oči, nie je schopná rozpoznávať ľudí, hovoriť ani stáť a obe kolená mala pokryté jazvami. Časť lebky mala bez vlasov a bola v mimoriadne zúboženom stave. Vyšetrenie potvrdilo, že má zlomené jedno z rebier. Zastrašení políciou sa jej rodinní príslušníci neodvážili zistiť, kde bola Xue Qing zadržaná, ani sa nedozvedeli žiadne podrobnosti o jej zraneniach. ‚Jej súčasné IQ môže byť približne na úrovni 10-ročného dieťaťa a jej pamäť je veľmi zlá,‘ povedal jeden z priateľov Xue Qing. ‚Nemôže celú noc spať a neustále sa jej trasú ruky a nohy.‘ Keď sa Xue Qing opýtali, čo sa jej stalo po zatknutí, nevedela to opísať slovami a rozplakala sa. V súčasnosti sa o seba stále nedokáže postarať.“ Zdroj

„Ráno 15. februára príslušníci orgánov činných v trestnom konaní prehľadali najmenej 20 domov v Surgute. Po vykonaných prehliadkach v domoch bolo zadržaných najmenej 40 osôb vrátane žien a maloletých, ktoré boli predvedené na vyšetrovacie oddelenie Vyšetrovacieho výboru mesta Surgut. Tam príslušníci FSB a ďalších bezpečnostných zložiek zbili, kopali, škrtili a paralyzovali najmenej sedem ľudí…. Niektoré obete hlásili aj vyhrážky znásilnením. Podľa obetí a očitých svedkov bolo v celej budove počuť výkriky týraných osôb. Nikto z úradníkov ani návštevníkov prítomných v budove neprotestoval ani sa nepokúsil zastaviť to, čo sa dialo.“ Zdroj

„Ran Li (meno bolo zmenené) bola zatknutá v roku 2021 a neskôr odsúdená na dva roky väzenia. Po prepustení vážila len asi 25 kg a jej ruky a kolenné kĺby boli zdeformované a opuchnuté. Prsty mala také boľavé, že sa neodvážila ničoho dotknúť, a nohy ju príliš boleli na to, aby mohla chodiť, takže sa o seba vôbec nedokázala postarať. Devätnásť dní po prepustení z väzenia Ran Li skolabovala na krvácanie z konečníka a jej rodina ju urýchlene previezla do nemocnice. Lekárske vyšetrenie odhalilo, že má krvácanie v dolnej časti tráviaceho traktu, ťažkú podvýživu, anémiu a hypoproteinémiu. Nemocnica jej okamžite vystavila správu o kritickom stave. Počas väznenia bola Ran Li bitá a týraná dozorcami aj spoluväzňami. Dlhodobé neustále trestanie a drsné životné podmienky viedli k rýchlemu zhoršeniu jej stavu. Často bola nútená stáť od 8.00 do 22.00 h, nesmela piť ani jesť a pri jednej príležitosti skolabovala od vyčerpania. Ženu mučili a ruky jej zväzovali nylonovými povrazmi, takže na zápästiach mala rany a jazvy, ktoré sú viditeľné aj po dvoch mesiacoch.“ Zdroj

„V roku 2008 boli David, jeho manželka, svokra a švagriná nezákonne zatknutí a poslaní do väzníc a pracovných táborov, kde zostali celé roky. V pracovnom tábore bol David mučený. Davida vyzliekli donaha a bili elektrickými obuškami. Bol nútený vykonávať otrocké práce, bol mu odopieraný spánok, bol bitý a podrobený ‚vymývaniu mozgu‘. David a ostatní väzni boli nútení podstúpiť krvné testy, ktoré sa od ostatných väzňov nevyžadovali. Vyšetrovanie odhalilo, že takéto krvné testy sa používali na vytvorenie databázy krvných zhôd na nútené odobratie orgánov.“ Zdroj

Čo majú všetky tieto príbehy spoločné?

Osobitú brutalitu metód, ktoré boli použité na týchto ľudí. Vzniká logická otázka, čo také urobili, že ich postihli také kruté tresty? Kto sú? Možno sú to vrahovia, medzinárodní zločinci alebo teroristi? Nič z toho. Toto sú fakty zo života obyčajných ľudí, ktorých obvinili za to, že chceli vyznávať vieru v Boha svojím vlastným spôsobom, v rozpore so smernicami antikultových organizácií. Práve preto boli ich životy vystavené nebezpečenstvu, prenasledovaniu a násiliu a niekedy sa to skončilo aj smrťou.

Zamyslite sa nad tým: kvôli svojej snahe o rozvoj, osobný rast a dodržiavanie vyšších duchovných princípov ľudia riskovali stratu toho najcennejšieho – svojho života. A osobitou tragédiou je, že takýchto prípadov sú milióny. Ako je to možné v súčasnom 21. storočí? Ako je to možné v civilizovanej spoločnosti, kde sa proklamuje dôležitosť ochrany a dodržiavania ľudských práv? Kto podkopáva tieto základy demokratického sveta? Kto stojí za týmito krutými činmi, ktoré sú v rozpore so základmi ľudskosti?

Je to globálna mašinéria antikultov, ktorá svoje ciele realizuje tak, že sa opiera o antikultové organizácie. Antikultové organizácie sú skupiny, ktoré vystupujú nielen proti novým náboženským hnutiam, ale aj proti politickým lídrom, obchodným organizáciám a neziskovým spoločenským organizáciám. Antikultové skupiny sú presvedčené, že práve ony majú výlučné právo rozhodovať o tom, ktoré náboženské, politické a svetské združenia by sa mali považovať za „sektu“ alebo „deštruktívny kult“. Šíria informácie o potenciálne „škodlivých“ organizáciách, vytvárajú verejný tlak proti nežiaducim skupinám a lobujú za legislatívne opatrenia na obmedzenie ich činnosti. Pri svojich antikultových aktivitách sa opierajú o publikácie svojich expertov, ako aj o tie sekulárne médiá, ktoré šíria ich naratívy a v očiach verejnosti démonizujú tých, na koho sa zamerali.

Činnosť týchto organizácií už vyvoláva znepokojenie medzi ochrancami ľudských práv, vedcami, politickými a verejnými činiteľmi, ktorí sú zasa znepokojení tým, že činnosť antikultových organizácií nevyvoláva takmer žiadnu kritiku v médiách, ba dokonca niekedy naopak, dostáva sa im od nich veľkej podpory pre ich protisektársku propagandu. 

Odhalenie praktík

Schéma činnosti antikultových organizácií a úloha médií v tejto problematike je podrobnejšie opísaná v analytickom videu Egona Cholakiana „Neviditeľná vojna. Kto vedie náš svet do záhuby?“. Na príklade desaťročnej diskriminačnej kampane, ktorú iniciovali antikultové organizácie proti dobrovoľníckej organizácii ALLATRA, Cholakian podrobne opisuje metodiku ich činnosti prostredníctvom šírenia diskreditačných materiálov v mediálnych zdrojoch.

Antikultové organizácie majú významný vplyv na verejnú mienku a politiku voči vybranej obeti. To potom ďalej vedie k rozsiahlej kampani prenasledovania konkrétnej skupiny ľudí alebo celej organizácie, ktorá je často založená na diskreditačných publikáciách samotných antikultových skupín. Takéto konanie antikultových skupín už porušuje základné ľudské práva a slobody vrátane slobody náboženského vyznania a prezumpcie neviny. Oveľa horšie však je, že sa potom podnecuje neznášanlivosť a nenávisť v spoločnosti.

Organizované prenasledovanie nevinných ľudí, ktoré vyprovokovali, vedie k prenasledovaniu a k takým kriminálnym činom, ako je násilie, mučenie a dokonca vraždy. A v Číne, kde je činnosť antikultových organizácií mimoriadne silná, dochádza k prípadom odoberania orgánov „sektárom“ na ďalšiu transplantáciu.Povedzte, ako je možné, že takéto organizácie stále existujú a dokonca sú financované z rozpočtu demokratických krajín? Kto stojí za antikultovými organizáciami a lobuje za ich záujmy? Prečo sú v demokratickom svete diskriminovaní tí, ktorí uplatňujú svoje legitímne práva a slobody? A prečo tí, ktorí tieto ľudské práva porušujú, zostávajú nepotrestaní? Opýtajme sa seba ako spoločnosti: dokedy budeme ignorovať nespravodlivosť a pozerať sa, ako sa nám pred očami ničí demokracia? Je čas položiť si tieto otázky a určiť, aké kroky môžeme podniknúť, aby sme túto situáciu zmenili. Je potrebné prijať opatrenia na ochranu základných práv a slobôd a aktívne vystupovať proti všetkým formám diskriminácie a porušovania ľudských práv. Musíme sa usilovať o svet, v ktorom každý môže slobodne vyjadrovať svoje presvedčenie bez strachu z prenasledovania a násilia.