RomaNova

Štúdie dokazujú, že negatívne správy ničia zdravie oveľa viac, než sa predpokladalo

Podľa Centers for Disease Control and Prevention (CDC) v roku 2020 zomrelo v USA približne 697 000 ľudí na kardiovaskulárne ochorenia, čo predstavuje 1 zo 4 úmrtí z tejto príčiny. V Európe Európska kardiologická spoločnosť (ESC) uvádza, že kardiovaskulárne ochorenia spôsobujú viac ako 4 milióny úmrtí ročne, čo predstavuje takmer polovicu všetkých úmrtí na kontinente. To, že to je hlavný zabiják v posledných dvoch desaťročiach, potvrdzuje aj WHO.

Rekordne vysoká úroveň úmrtnosti aj na Slovensku

Slovenský Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) uvádza rekordne vysokú úroveň absolútnej úmrtnosti v roku 2021, kedy kardiovaskulárne ochorenia spôsobili 38,6 % úmrtí. Prečo problém nielen pretrváva, ale aj naďalej eskaluje, napriek pokroku v medicíne a zavádzaniu nových technológií? Hovorí sa o rôznych rizikových faktoroch, my sme sa však zamerali na ten najhlavnejší: častý či chronický stres. 

Čo to je vlastne stres?

Je to strach – strach o život a bezpečie nás samých i našich blízkych. Sme zvyknutí žiť so strachom ako neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Také sú socio-ekonomické a geopolitické podmienky našej spoločnosti. Ale kto vytvára tieto podmienky? A ako? Pozrime sa na zaujímavé fakty objavené výskumníkmi z katedier psychológie a sociálneho správania a medicíny a programu verejného zdravia na Kalifornskej univerzite v Irvine. Alison Holman a jej kolegovia použili pre svoju štúdiu dáta o duševnom stave približne 5 000 Američanov. 

Zhromažďovanie údajov bolo dokončené tesne pred bombovým útokom na Bostonský maratón 15. apríla 2013. V ten deň explodovali dve podomácky vyrobené bomby v rozmedzí 10 sekúnd, zatiaľ čo stovky bežcov prekročili cieľovú čiaru každoročného Bostonského maratónu. Traja ľudia, vrátane osemročného chlapca, zomreli a stovky boli zranení, pričom 16 ľudí prišlo o končatiny. Svet trúchlil, zatiaľ čo médiá propagovali udalosť v desivých detailoch nielen dni alebo týždne, ale aj roky, vrátane následných súdnych konaní. Obrázky výbuchu, dymu a zmätených a vydesených tvárí prizerajúcich sa boli opakovane zobrazované v televízii. V novinách boli publikované desivé fotografie krvavých chodníkov a obetí v roztrhanom oblečení. 

Výskumníci sa rozhodli zhodnotiť, ako sa zmenil duševný stav účastníkov prieskumu po bostonskej tragédii. Duševné zdravie tých, ktorí boli na mieste útoku alebo boli postihnutí, sa určite nezlepšilo. Nečakaným zistením však bolo, že tí, ktorí neboli fyzicky prítomní, ale sledovali spravodajstvo šesť alebo viac hodín denne v nasledujúcom týždni, zažili ešte závažnejšie dopady na duševné zdravie. Vysoké úrovne stresu neboli priamo spojené s tým, že niekto poznal niekoho, kto zomrel, bol zranený alebo prítomný na mieste výbuchu. Neočakávané, však?

Čím viac správ, tým vyššia pravdepodobnosť

Doteraz početné štúdie skúmali vplyv negatívnych informácií na duševné a fyzické zdravie človeka. Rastúce dôkazy ukazujú, že emocionálne dôsledky konzumácie správ môžu ovplyvniť naše zdravie, čo zvyšuje pravdepodobnosť srdcového infarktu alebo vývoja ochorení v nasledujúcich rokoch. Správy sú teda škodlivejšie ako reálny život. Bolo to preukázané štúdiami účinkov mnohých kríz: čím viac správ človek konzumuje, tým vyššia je pravdepodobnosť rozvoja príznakov stresu, úzkosti a posttraumatickej stresovej poruchy. Sú však aj takí, ktorí hlboko študujú tieto javy a používajú ich pre svoje účely, t.j. na ovládanie stavu a správania ľudí ovplyvňovaním ich vedomia. O tom však nabudúce.

Pozrime sa na ďalšiu štúdiu „Úloha médií pri šírení akútneho stresu po bombových útokoch na Bostonský maratón“ od E.A. Holmana, D.R. Garfina a R.C. Silvera. Táto štúdia skúmala, či opakované mediálne pokrytie bombových útokov na Bostonský maratón bolo spojené s akútnym stresom. Zahrnovala tiež porovnávaciu analýzu vplyvu priamej expozície teroristickému útoku na jedincov, ktorí boli prítomní alebo blízko miesta výbuchov, v porovnaní s vplyvom mediálnej expozície prostredníctvom televízneho, rozhlasového, tlačeného, internetového a sociálneho média. Výskumníci vykonali online prieskum 4675 dospelých z Bostonu a New Yorku 2–4 týždne po bombových útokoch. Bolo zistené, že opakované mediálne pokrytie spôsobilo závažnejší akútny stres u tých, ktorí sledovali a čítali informácie, než u tých, ktorí boli priamo prítomní na mieste výbuchu.

Navyše bolo jasné, že takéto mediálne pokrytie môže rýchlo šíriť akútny stres medzi mnohými ľuďmi. Rad štúdií potvrdzuje, že expozícia traumatickému filmu môže aktivovať schémy strachu v mozgu a spustiť spomienky – dva kľúčové procesy spojené s rozvojom posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). Podobne môže opakované pokrytie traumatických príbehov prostredníctvom médií predlžovať akútne zážitky, neustále pripomínať ľuďom informácie súvisiace s traumou a povzbudzovať k prehodnocovaniu – t.j. nepretržitému opakovaniu úzkostných alebo depresívnych myšlienok či spomienok. Tieto myšlienky samy o sebe môžu spôsobiť stres, aj keď sa nič alarmujúce nedeje. 

Toto „mentálne prežúvanie“ zhoršuje duševný stav človeka a ovplyvňuje jeho fyzické zdravie. Na rozdiel od priamej expozície kolektívnej traume, ktorá môže skončiť po akútnej fáze udalosti, mediálna expozícia udržuje akútny stresor neustále aktívny a živí ho v mysli človeka. Pretože prehodnocovanie a traumatické obrazy udržujú myseľ sústredenú na negatívnu udalosť, mediálna expozícia môže posilňovať schémy strachu v mozgu, najmä v obdobiach bezprostredne po udalosti, a prispievať k rozvoju akútnych stresových reakcií a posttraumatickej stresovej poruchy. 

Neustále kognitívne spracovanie strachu a úzkosti významne ovplyvňuje kardiovaskulárne, endokrinné a imunitné systémy, čo môže prispievať k rozvoju súvisiacich ochorení, ako je akútny infarkt myokardu, náhla srdcová zástava, ischemická choroba srdca, srdcové zlyhanie a arytmie. Stav chronického stresu štvornásobne zvyšuje riziko mŕtvice, rovnako ako cukrovky a rakoviny, a dramaticky zvyšuje riziko depresie a samovraždy. Tieto ukazovatele neustále stúpajú za posledných 30 rokov. Dlhodobá, opakovaná expozícia médiám môže premeniť akútny stres na chronický stres s vážnymi fyziologickými dôsledkami. Perspektívne dáta zhromaždené po útokoch 11. septembra ukázali, že sledovanie televízneho vysielania súvisiaceho s udalosťami v týždni po útokoch bolo spojené so zvýšenými príznakmi posttraumatickej stresovej poruchy počas nasledujúcich troch rokov. Tieto výsledky naznačujú, že široká a opakovaná expozícia negatívnym udalostiam v médiách môže byť kľúčovým mechanizmom, ktorým sa tieto nepriaznivé účinky šíria mimo priamo postihnutú populáciu.

Média by sa mali spamätať

Štúdia končí výzvou k zodpovednosti a opatrnosti: „Najdôležitejšie je, že médiá by si mali uvedomiť, že neustále zobrazovanie hrôzostrašných, úzkosť vyvolávajúcich obrazov nie je v záujme verejnosti. Opakované zobrazovanie takýchto obrazov pomáha udržiavať potenciálne traumatické zážitky a utrpenie spojené s traumatickou udalosťou. Aby sa obmedzilo možné poškodenie, diváci by mali byť varovaní, kedy budú tieto obrazy zobrazované. Hoci nie sme prví, ktorí navrhujú, aby médiá používali varovné vyhlásenia týkajúce sa grafického pokrytia, poskytujeme dôkazy, že mediálna expozícia môže byť úzko spojená s akútnym stresom než priama expozícia kolektívnej udalosti, čo demonštruje dôležitosť tohto odporúčania. S prístupom k početným mediálnym zdrojom, ktorý je jednoduchší a rýchlejší než kedykoľvek predtým, musia zdravotnícki pracovníci, tvorcovia politiky a médiá zvážiť, že rozsiahla, opakovaná expozícia hrozivému alebo znepokojujúcemu obsahu môže mať ďalekosiahle dôsledky.“

Zdroje:
actfiles.org

“WHO reveals leading causes of death and disability worldwide: 2000-2019” – article by WHO at www.who.int

“Cardiovascular disease in Europe: epidemiological update 2016”, Nick Townsend, Lauren Wilson, Prachi Bhatnagar, Kremlin Wickramasinghe, Mike Rayner, Melanie Nichols, (2016)

“Cardiovascular Health, Disease, and Care in Russia”, Simon Matskeplishvili, Anna Kontsevaya, (2021)

“Demografia – počet zomretých a príčiny úmrtí v SR za rok 2023”, 2024

“Community organizations and mental health after the 2013 Boston Marathon bombings”, Rupa Jose, E Alison Holman, Roxane Cohen Silver, 2018

“Media’s role in broadcasting acute stress following the Boston Marathon bombings”, E. Alison Holman, Dana Rose Garfin, Roxane Cohen Silver, 2013

“The neural basis of flashback formation: the impact of viewing trauma”, C Bourne, C E Mackay, E A Holmes, 2012

“Getting “stuck” in the past: temporal orientation and coping with trauma”, E Alison Holman, Roxane Cohen Silver, 1998